Page 12 - IDEA Kriza a straty na zivotoch covid19 cerven2020 20

EKONOMICKÁ KRÍZA A STRATY NA ŽIVOTOCH IDEA 2020
venovať viac času. V USA počas recesie prežíva viac novorodencov ako inokedy, v rozvojových krajinách je to naopak. V krajinách so stredne vysokými príjmami iba veľmi hlboké recesie (viac než 15 percent HDP) konzistentne korelujú s vyššou novorodeneckou úmrtnosťou.19 Štúdia z Argentíny,20 ktorá zažila prudkú krízu 2000–2001, ukazuje asymetrické efekty hrubého domáceho produktu na novorodeneckú úmrtnosť. Recesia zvyšuje úmrtnosť novorodencov viac, než ju rast znižuje.21
Porovnávanie jednotlivcov
Efekt masového prepúšťania na úmrtnosť
Masové prepúšťanie, ktoré často vedie k dlhodobej nezamestnanosti, nebýva zvyčajne spôsobené zdravotným stavom alebo životosprávou jednotlivých zamestnancov, a preto ponúka ideálnu možnosť sledovať vplyv nezamestnanosti na zdravie. Efekt masového prepúšťania na mortalitu skúmala napríklad dánska štúdia.22 Škandinávske krajiny výskumníkom sprístupňujú administratívne dáta o firmách a zamestnancoch, ktoré im umožňujú prepojiť informáciu o firmách, ktoré masovo prepúšťali, s indikátormi zdravia a úmrtnosti prepustených zamestnancov. Vedci zistili skúmaním dát od 1980 do 2006, že u zamestnancov, ktorých prepustili v rámci masového prepúšťania, bola vyššia celková úmrtnosť, vyššia úmrtnosť na srdcovocievne choroby, vyššia samovražednosť, viac dopravných nehôd, chorôb súvisiacich s alkoholizmom a viac duševných ochorení, než uporovnateľných zamestnancov. Masové prepúšťanie taktiež zvýšilo konzumáciu antidepresív.23 Tento odhad úmrtnosti spôsobenej masovým prepúšťaním zodpovedá asi polovici odhadu pre USA.24 V prepočte na ČR, ak by prišlo o prácu napríklad 300 000 ľudí v sektoroch pohostinstva, hotelierstva a podobne, znamenalo by to asi 220 úmrtí navyše v prvom roku. Počas prvého roku po prepúšťaní bola v Dánsku priemerná mortalita prepustených zamestnancov o 84 percent vyššia než u podobných zamestnancov. V priebehu štyroch rokov po prepúšťaní bola mortalita vyššia o 36 percent a v priebehu 10 rokov po prepúšťaní o 17 percent. Efekt bol dokonca
19 Schady and Smitz (2010).
20 Cruces, Glüzmann, and Calva (2012).
21 Ako uvádza aj Kaplan, Collins, and Tylavsky (2017), väčšina štúdií skúmajúcich vplyv ekonomiky na zdravie novorodencov nezohľadňuje, ktoré matky sa rozhodnú mať deti počas krízy a ktoré počas ekonomického rastu.
22 Browning and Heinesen (2012). 23 Browning and Heinesen (2012) 24 Sullivan and Wachter (2009).
10